Hlavným cieľom programu bolo zvýšiť schopnosť krajiny zadržiavať vodu s cieľom predchádzať suchu a zmierniť povodne. Vychádzal zo základného poznatku, že zmeny v hydrologických pomeroch krajiny, najmä v dôsledku industrializácie poľnohospodárstva v posledných približne piatich desaťročiach, dramaticky znížili schopnosť zadržiavať vodu v slovenskej krajine.

Na dosiahnutie tohto cieľa si program stanovil cieľ obnoviť vodozádržnú kapacitu krajiny v objeme najmenej 250 miliónov m3, pričom sa zameral na poškodené časti krajiny, čím sa dosiahli výsledky v oblasti zmierňovania povodní a sucha súčasne. Verejné náklady na dosiahnutie tohto cieľa boli stanovené na 4 €/m3 vodozádržnej kapacity prvku, opatrenia alebo systému. Konečné verejné náklady na ochranu celej slovenskej krajiny pred povodňami a suchom boli teda stanovené na 1 miliardu eur počas 10 rokov.

Časový harmonogram projektu Za krátke obdobie iba 18 mesiacov sa do programu zapojilo 488 obcí a miest. Celkovo starostovia 488 obcí zrealizovali približne 100 000 jednotlivých vodozádržných prvkov s celkovou kapacitou zadržania vody v krajine približne 10 miliónov m3. To predstavovalo 4 % celkového cieľa počas predpokladaného 10-ročného obdobia realizácie programu.

V niektorých prípadoch sa odhaduje, že počiatočná investícia sa vrátila do šiestich mesiacov od realizácie ako priamy dôsledok výsledkov prevencie pred povodňami v súvislosti s prívalovými dažďami na jar a v lete 2011.

Dvojnásobný prínos sa prejavil aj tým, že zadržaná voda sa postupne uvoľňovala do krajiny, čím sa výrazne zmiernilo extrémne sucho na Slovensku v druhej polovici roka 2011. Rozhodujúce je, že tieto opatrenia budú prinášať opakované výhody aj v nasledujúcich rokoch, najmä keď sa riešenia začnú usadzovať a vytvoria sa nové ekosystémové niky.

Okrem priameho vplyvu na miestne komunity, v ktorých sa tieto projekty realizovali, zameranie na obce v horných úsekoch vodných tokov pozitívne ovplyvnilo približne 500 až 1 000 obcí v dolných povodiach. Prečo? Pretože opatrenia majú priaznivý vplyv na zníženie rizík povodní a sucha v celom povodí.

Pravdepodobne jeden z najpresvedčivejších aspektov realizácie programu súvisel s jeho takmer úplným zameraním na zručnosti a zdroje miestnej komunity. Počas svojho krátkeho 18-mesačného trvania poskytol program celkovo 7 700 sezónnych pracovných miest pre miestnych obyvateľov. Vo väčšine prípadov využíval miestne prírodné materiály, ako je pôda, kameň a drevo. Pozitívny vplyv tohto prístupu bol dvojaký.

Hoci sa zrealizovala len malá časť plánovaného rozsahu programu, táto slovenská prípadová štúdia demonštruje celosvetovo významný príklad zásadného riešenia v boji proti klimatickým zmenám, degradácii ekosystémov, záplavám a rizikám sucha. Po prvé, investované verejné prostriedky priniesli pozitívne výsledky miestnej komunity ďaleko za priamymi vplyvmi revitalizačných opatrení. Po druhé, zapojením miestnej komunity do navrhovania a vytvárania samotných riešení komunita prevzala vlastníctvo a správu riešení. Bolo to jasne vyjadrené v poznámkach a zjavnej hrdosti mnohých členov komunity, ktorých som stretol počas mojej účasti s The Flow Partnership na turné po slovenskom vidieku s riaditeľom programu Michalom Kravčíkom. Z nášho turné po týchto projektoch bolo jasné, aké populárne sú v miestnych komunitách. Na cestách s Michalom po slovenskom vidieku ho často zastavovali, keď kráčal po ulici, často ľudia, ktorých nikdy osobne nestretol, ľudia, ktorí sa mu chceli jednoducho poďakovať za jeho prácu vo svojich komunitách.

Ale odpoveď vlády bola iná. Žiaľ, už po dvoch rokoch pri moci vláda, ktorá podporovala Program revitalizácie krajiny, stratila moc v dôsledku rozpadu ich aliancie. Po získaní kontroly súčasná slovenská vláda program zastavila, a to aj napriek širokej podpore komunít a miestnych samospráv v celej krajine.

V snahe pochopiť, prečo by taký úspešný a široko podporovaný program mohol byť zastavený, by cynici medzi nami mohli poukázať na úplnú efektívnosť programu ako možno jeho najväčšiu slabinu. To znamená, že v oblasti, ktorá je v celosvetovom meradle často spájaná s jednou z najrozsiahlejších úrovní korupcie, aké človek pozná, Program revitalizácie krajiny neponechal takmer žiadny priestor pre korupciu. Aj keď by sa dalo tvrdiť, že vyššie uvedené vyhlásenie je predovšetkým z počutia, stačí sa pozrieť na zameranie vlády na predtým mŕtve projekty „mega priehrady“, aby ste videli, kde leží ich agenda. Ale bez ohľadu na to, jedna vec je absolútne bez pochýb moja myseľ:

Slovenský program a program integrovaného manažmentu povodí a revitalizácia krajiny predstavujú jednu z najdôležitejších globálnych prípadových štúdií pre prístup novej vodnej paradigmy k vodnému hospodárstvu. Ako taká si zasluhuje globálnu pozornosť z hľadiska teórií a filozofií, ktoré sú základom tohto procesu, a dosiahnutého úspechu pri posilňovaní postavenia komunít pri vytváraní pozitívnych environmentálnych riešení v ich vlastnom záujme.

Richard Widows je poľnohospodársky vedec s desaťročnou odbornou praxou v sektore poľnohospodárstva s osobitným zameraním na poľnohospodársku politiku. Nedávno ukončil magisterské štúdium celostnej vedy na Schumacher College vo Veľkej Británii. Spolupracuje s vodnou mimovládnou organizáciou Flow Partnership so sídlom v Spojenom kráľovstve.

Richard Widows navštívil v roku 2015 niekoľko miest obnovy s Minni Jain a Phillip Franses.

V špeciálnom knižnom vydaní časopisu Valley Green Journal 2015 vyšiel tento a ďalšie vynikajúce články, ktoré uverejnili nedávno zosnulé veľvyslankyne vody Jan Lambertová a Carmen Bywaterová s prispením autorov z celého sveta. ISBN: 978-0-9968633-0-8

Pre viac informácii navštívte: https://bio4climate.org/2019/05/24/water-land-and-climate-the-critical-connection-how-we-can-rehydrate-landscapes-locally-to-renew-climates-globally-edited-by-jan-lambert-with-contributors-from-around-the-world/